Politico o zlate: Je to znamenie blížiacich sa vojen

Zatiaľ čo vojna, ideológia a protekcionizmus rozdeľujú svet, najmä rozvojové krajiny hromadia zlato, aby sa pripravili na deň, keď sa globálny finančný systém ovládaný USA a Európou zrúti a na jeho miesto nastúpi nový. Tento trend, ktorý začal pred desiatimi rokmi, bol tento rok doplnený krátkodobejšími faktormi, najmä poklesom svetových úrokových sadzieb.

„V dôsledku toho cena zlata lietala od jedného rekordu k druhému a minulý týždeň prvýkrát uzavrela nad 2 800 dolármi za uncu. Len v tomto roku je zlato o 35 percent* vyššie, čo je oveľa viac ako 20% nárast amerických akcií a viac ako dvojnásobok toho, čím sa môže pochváliť ktorýkoľvek európsky akciový index,“ píše európsky web Politico. Údaje má spravodajský denník chybné**, ale myšlienku správnu.

V centre všetkého sú podľa neho centrálne banky, najmä tie, ktoré sa obávajú, že by mohli byť v budúcnosti sankciami postihnuté. Čína od začiatku ukrajinskej vojny nakúpila 316 ton.

Rusko bolo tiež veľkým kupcom, rovnako ako centrálne banky na Blízkom východe, v strednej Ázii a Indii. Napodiv nákupom dominovali aj Poľsko a Maďarsko, ktorých história a nedávne skúsenosti zvýšili obozretnosť voči geopolitickým rizikám. Poľsko už dlho chce zvýšiť rezervy v zlate na 20 percent, ale Maďarská národná banka, ktorá v septembri po troch rokoch nákupy zlata obnovila, uviedla:

„Uprostred rastúcej neistoty má úloha zlata, ako bezpečného útočiska a uchovávateľa hodnoty, zvláštny význam, pretože zvyšuje dôveru v štát a podporuje finančnú stabilitu. Iní bankári sa vyjadrili otvorenejšie. „Je to známka blížiacich sa vojen,“ povzdychol si jeden z európskych centrálnych bankárov, ktorému web Politico sľúbil anonymitu.

Nejde ani tak o strach z nepriateľstva a sankcií, ale aj o zlyhávajúcu dôveryhodnosť štátov, ktoré vybudovali povojnový svetový finančný poriadok. Ako zdôraznil Medzinárodný menový fond na svojom výročnom zasadnutí, ako USA, tak Európa pracujú pod rastúcim dlhovým bremenom, ktoré sa z dlhodobého hľadiska javí neudržateľne.

Vzhľadom na to, že americký dlh teraz dosahuje 124 percent hrubého domáceho produktu (HDP) a rýchlo rastie, hovorí Lina Thomasová z banky Goldman Sachs, že „veľa centrálnych bánk, ktoré majú väčšinu rezerv v amerických dlhopisoch, môže byť stále viac znepokojených tým, akým fiškálnym rizikám sú vystavené“.

To má nedozerné dôsledky pre rozvojový svet, ktorý dlhodobo neznáša to, čo považuje za finančnú šikanovanie, poznamenal analytik londýnskej poradenskej firmy TS Lombard Davide Oneglia. Dolár ale stále tvorí približne 58 percent svetových devízových rezerv, takže je takmer nepostrádateľný pre akýkoľvek druh cezhraničného obchodu, hoci to je menej ako 65 percent pred desiatimi rokmi.

„Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová k tomu v októbri v USA poznamenala, že rola meny by nikdy nemala byť braná ako zaručená. Akonáhle sa však vrátila do Európy, bola uvoľnenejšia, keď povedala Le Monde, že za jej života dolár nebude zosadený z trónu,“ cituje Politico.

Tento názor môže vychádzať zo záverov minulého summitu takzvaného BRICS+, voľného zoskupenia krajín zoskupených Čínou a Ruskom. Zatiaľ čo schôdzky BRICS často prinášali vyslovene antidolárovú rétoriku, komuniké posledného summitu sa zameralo na „zločinnosť“ amerických sankcií, ale inak sa venovalo reforme nadnárodných inštitúcií, ako je Medzinárodný menový fond.

Zatiaľ čo vyspelé ekonomiky držia až 70 percent svojich devízových rezerv v zlate, centrálne banky krajín zoskupenia BRICS obvykle držia okolo desať percent a zvyšok väčšinou v dolárových aktívach. To znamená, že pravdepodobne zostanú dlhodobými kupcami zlata, aj keď môžu nákupy odkladať, napríklad ako Čína, keď ceny vyskočia príliš vysoko.

Keď výnosy z úspor a dlhopisov rástli, ako tomu bolo od roku 2022, zlato sa obvykle pohybovalo opačným smerom, pretože neponúka žiadne isté výnosy. Tentoraz sa ale zdá, že je to inak. Cena zlata rástla počas väčšiny období, keď centrálne banky zvyšovali sadzby – a ešte rýchlejšie, keď ich USA a Európa začali znižovať.

„Tradične by sme si to ani nevšimli,“ povedal David Wilson, riaditeľ komoditnej stratégie francúzskej banky BNP Paribas. „Je ale zrejmé, že aktivita centrálnej banky sa premietla do psychiky špekulantov. Ak vidia centrálne banky nakupovať zlato, hovoria, my by sme mali kupovať tiež.

Podľa Komisie pre obchodovanie s komoditnými futures v USA sa množstvo futures (opcií) na nákup zlata v posledných 12 mesiacoch viac než strojnásobilo, aj keď – ako poznamenáva Wilson – centrálne banky nákupy tento rok znížili. Napriek tomu je čistý špekulatívny záujem o zlato len tesne pod rekordnou úrovňou zo začiatku pandémie.

„Zlato je symbolom dôvery už tritisíc rokov,“ povedal bruselskému denníku Salvatore Rossi, bývalý viceguvernér talianskej centrálnej banky. „Zlaté tehly sú pre centrálne banky ako zdedené zlaté hodinky pre rodinu: Je to posledná rezerva, ktorú by ste nikdy nepredali, ale každý vie, že ju máte.“

* Správne ide o 26,55%
** Tak vysoko spotová cena zlata nikdy nevyskočila. Zatiaľ je rekordom 2 789,10 dolára za uncu z 30. októbra. Pokiaľ ide o špekulatívnu ponuku opcií (futures) na nákup zlata za 18 mesiacov, takáto ponuka na trhu (2 799,60 dolára za uncu) je, zatiaľ ju však